pondelok, 24. júla 2017

Vegetarián u mäsiara

Neberte ma zle. Naozaj, ak ste tento článok otvorili s hocijakými predsudkami voči vegánom či vegetariánom, zahoďte ich. Alebo – inak. Neberte ma ako vegetariána, ale ako dievča, ktoré z celého srdca miluje zvieratá a nenávidí keď trpia. Vidí v nich to dobré, ich inteligenciu, lásku a pravdivú bezbrannosť.
Akonáhle som prešla samootváracími dvermi, ovalil ma ten „nečakaný“ odér. Nebolo to prvýkrát, čo som bola ako vegetarián u mäsiara, ale nikdy si na ten odporný pach neviem zvyknúť, snáď si ani nikdy nezvyknem. Vstúpila som na dlážku, ktorá mi spolu s vykachličkovanými stenami tak veľmi pripomínala umyvárne, no nie tie nevinné z kúpaliska plné baktérií, ale také trošku viac hrozivejšie, keďže všade kam ste sa pozreli zo stien viseli kusy mäsa na hákoch, klobásy, pečienky a sem tam na dlážke prepravky kostí pre psov. Pani za pultom nevyzerala o nič lepšie, avšak bez otázok zvládla môj zhrozený pohľad a bola aj veľmi milá, čiže sa z nej stal jediný celkom príjemný aspekt celého tohto príbehu. Spravila som tie nevyhnutné kroky k pultu a rozhodnutie okamžite odísť som musela zahnať do kúta. Veď to bude trvať len chvíľu. Bohužiaľ, z celého môjho sklamania, že mám ísť do mäsiarstva som celkom zabudla, akéže párky som mala kúpiť, takže som dobrovoľne-nedobrovoľne musela tovar za pultom skúmať. Mala som šťastie, že som neprišla po nejaké mäso (bravčové napr.), keďže to je pre mňa tá hrozivejšia časť tohto obchodu, oproti ktorej sa mi zdajú aj párky mierumilovnejšie. Viedenské! Spomenula som si, povedala som, že si prosím pol kila, tak ich pani začala naberať. Takže 492 gramov bolo mojich, podala som jej peniaze a chcela som rýchlo ucupkať preč, avšak čo čert nechcel, nemala mi vydať. Dívam sa na ňu s tým najväčším sklamaním v tvári – raz na predavačku, raz na desať eur v mojej ruke – a keďže asi pochopila, že sa tam nechcem zdržať dlhšie než je potrebné, jej veta počkajte chvíľu opýtam sa kolegyne bola vykúpením, nemienila som sa tam ešte raz vrátiť. Odišla do nejakej zadnej časti predajne a nechala ma tam samú s desiatkami zvierat, ktorým už nebudem môcť pomôcť. Nikto im už nepomôže. Boli všade okolo mňa a ja som sa cítila hrozne hlúpo za to, že som tam a vyzerám, akoby som s tým zabíjaním súhlasila.
Predavačka prišla, dala mi výdavok a ja som tie studené párky cítila na svojom chrbte v batohu ešte dlho po tom, ako som vyšla nazad samootváracími dvermi.      



Poslala ma tam moja matka - aj napriek mojim hlasným protestom. Vie, že mäso nejem a nemám ho rada, no aj tak - akoby sa hanbila za to, že jej dcéra je vegetariánka, nevie tento aspekt spracovať a aj tak mi každú nedeľu na tanier naloží kuracie stehno. Pritom si nemyslím, že je to nejaká veľká zmena - je to to isté, ako keď sa človek, ktorý je fastfoody rozhodne jesť zdravo. Tak prečo je mäso menej akceptovateľné? Upozorňujem, vegetariánom nie som dva mesiace. 

Aký máte na túto problematiku názor vy? 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára