Neberte ma zle. Naozaj, ak ste tento článok otvorili s hocijakými
predsudkami voči vegánom či vegetariánom, zahoďte ich. Alebo – inak. Neberte ma
ako vegetariána, ale ako dievča, ktoré z celého srdca miluje zvieratá a nenávidí
keď trpia. Vidí v nich to dobré, ich inteligenciu, lásku a pravdivú bezbrannosť.
Akonáhle som prešla samootváracími dvermi, ovalil ma ten
„nečakaný“ odér. Nebolo to prvýkrát, čo som bola ako vegetarián u mäsiara,
ale nikdy si na ten odporný pach neviem zvyknúť, snáď si ani nikdy nezvyknem.
Vstúpila som na dlážku, ktorá mi spolu s vykachličkovanými stenami tak
veľmi pripomínala umyvárne, no nie tie nevinné z kúpaliska plné baktérií,
ale také trošku viac hrozivejšie, keďže všade kam ste sa pozreli zo stien
viseli kusy mäsa na hákoch, klobásy, pečienky a sem tam na dlážke
prepravky kostí pre psov. Pani za pultom nevyzerala o nič lepšie, avšak
bez otázok zvládla môj zhrozený pohľad a bola aj veľmi milá, čiže sa
z nej stal jediný celkom príjemný aspekt celého tohto príbehu. Spravila
som tie nevyhnutné kroky k pultu a rozhodnutie okamžite odísť som musela zahnať
do kúta. Veď to bude trvať len chvíľu. Bohužiaľ, z celého môjho sklamania,
že mám ísť do mäsiarstva som celkom zabudla, akéže párky som mala kúpiť, takže
som dobrovoľne-nedobrovoľne musela tovar za pultom skúmať. Mala som šťastie, že
som neprišla po nejaké mäso (bravčové napr.), keďže to je pre mňa tá
hrozivejšia časť tohto obchodu, oproti ktorej sa mi zdajú aj párky
mierumilovnejšie. Viedenské! Spomenula som si, povedala som, že si prosím pol
kila, tak ich pani začala naberať. Takže 492 gramov bolo mojich, podala som jej
peniaze a chcela som rýchlo ucupkať preč, avšak čo čert nechcel, nemala mi
vydať. Dívam sa na ňu s tým najväčším sklamaním v tvári – raz na
predavačku, raz na desať eur v mojej ruke – a keďže asi pochopila, že
sa tam nechcem zdržať dlhšie než je potrebné, jej veta počkajte chvíľu opýtam sa kolegyne bola vykúpením, nemienila som sa
tam ešte raz vrátiť. Odišla do nejakej zadnej časti predajne a nechala ma
tam samú s desiatkami zvierat, ktorým už nebudem môcť pomôcť. Nikto im už
nepomôže. Boli všade okolo mňa a ja som sa cítila hrozne hlúpo za to, že
som tam a vyzerám, akoby som s tým zabíjaním súhlasila.
Predavačka prišla, dala mi výdavok a ja som tie studené
párky cítila na svojom chrbte v batohu ešte dlho po tom, ako som vyšla nazad
samootváracími dvermi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára